Memoriál Jozefa Psotku – 36. ročník

Po ročnej pauze, zavinenej (ako inak) pandémiou, sa tieto tradičné preteky vrátili na tatranskú žulu, a tak si Jožo Hlavčo a Lenka Hiklová mohli svoje prvenstvá z r. 2019 „užívať“ o rok dlhšie ako je obvyklé. Návrat sa síce konal v tradičnom termíne (sobota tentokrát pripadla na 16. október), ale už nie v tradičnom formáte s časovkami a časovým limitom v cieli. Nová partia organizátorov, zas ten covid a problémy s povolenkami presunuli štart a cieľ na Štrbské pleso a vypustili stádo asi 130 pretekárov (aj keď vraj predtým bola vypredaná štartovka - 200 kusov) na súvislo meraný okruh popod Kriváň, cez Tri studničky, Furkotskú a Mlynickú dolinu. Pôvodne mal byť štart vraj vo vlnách, ako to vyžadovali protipandemické pokyny, no nakoniec vyrazili všetci spolu. Pred výstrelom samozrejme pietna spomienka – všetci si chvíľou ticha pripomenuli pamiatku padlých himalájistov. Spomienkový, spoločenský a horolezecký rozmer tohto podujatia sa potom, po skončení akcie, presunul ku guľášu so zaslúžilými horolezcami.

Napriek radikálnym zmenám ale vraj organizátori už rozmýšľajú o návrate k pôvodnému systému, ktorý bol široko – ďaleko ojedinelý, aj preto hádam stojí za zachovanie. Držme palce nech sa to podarí, klasických horských behov je predsa dosť. Teraz sa pandemická situácia síce zhoršovala, ale aspoň počasie prialo. Po niekoľkých slabých frontoch sa vrcholky a sedlá síce zabeleli a ráno bolo pod nulou, ale záľahy snehu ani ľadové glazúry sa nekonali - takže v povinnej výbave mačiatka nepribudli. Boli len dobrovoľné pod Bystrou lávkou. Štart o 7:35 spod rozhodcovskej veže naproti FISu, normálne sa to podobalo na menšiu tatranskú „šelmičku“. Len sa všetci rozbehli presne opačným smerom, na západ :-)

Lebo bežalo sa najskôr relatívne po rovinkách a miernych sklonoch -  ponad pleso a po magistrále až takmer ku Jamskému plesu. Pred ním ale odbočka doprava a prvá poriadna strmina až na rázcestie pod Krivánskym žľabom. Stade rovnako strmo dole na Tri studničky. Už niekde tam sa dosť ďaleko pred ostatnými osamostatnila trojka, kde boli obaja neskorší víťazi krátkej aj dlhej trate Martin Blahušiak a Peter Fraňo.

Nasledoval návrat po magistrále smerom na Štrbské pleso, ale len po odbočku do Furkotskej doliny. Na nej zas do kopca a zas do poriadneho – schody ako do neba :-) Ale len pod Solisko, tam doprava a traverzom k hornej stanici sedačky. Podobne ako pod Kriváňom, aj tu sa bežci dostali nad hmlu a viacerí sa zdržali fotením panorám. Po krátkom spoločnom zbehu po zjazdovke čakal bežcov na krátkej trati BASIC (26 km a 1600 v.m.) už len zbeh do cieľa, EXTRÉMisti (38 km a 2500 v.m.) to ešte stočili doľava, do ústia Mlynickej doliny, cez druhú občerstvovačku. Dolinu si dali celú hore kopcom a po prekročení spomínaného sedla Bystrá lávka si dali Furkotskú dole kopcom. Potom si zopakovali traverz na Solisko a zbeh do cieľa. Fajné, výživné.

Výsledky tu rozoberať nejdem, sú na stránke časomiery SportSoftTiming TU a isto sa objavia aj na stránke pretekov TU . Podobne sú tam aj iné informácie a mapka trate, ktorá je tu vyššie v texte. Len taká zmienka, že na druhého na dlhej trati sa čakalo v cieli poriadne dlho. Peťo je proste mimozemšťan :-) Na opačnom konci štartového poľa sa kvôli pádom a iným problémom našťastie neodstupovalo nejako masívne, všetci to hádam prežili v relatívne použiteľnom stave. Najviac odstúpení bolo asi v ústí Mlynickej doliny, keď tí najpomalší na dlhej trati nestihli časový limit do 12:05. Ale mám za úlohu napísať, že tam bola zároveň tá najlepšia občerstvovačka :-) Každopádne na tejto akcii nestačí len výkonnosť, treba vedieť aj tancovať a loziť po kameňoch, lebo bežeckým sa tatranský terén častokrát nazvať nedá.

Tak len toľko na záver, že hádam sa všetko podarí aj o rok a tradícia tohto špecifického behu ostane zachovaná, aj aby sa nezabudlo na výkony a tragické osudy našich špičkových horolezcov. V galérii je pár fotiek zo spoločných úsekov oboch tratí, čiže chýba výbeh Mlynickou a zbeh Furkotskou dolinou - tam sa mi už za EXTREMistami nechcelo :-)

Rišo Pouš