Skialpový nonstop prechod: Brnčalka - Kriváň

Chata pri Zelenom plese

Pred chatou je nádherné ráno. Presne taká bola predpoveď. Vyrážame s Mikim o 6:10. Neskôr ako sme plánovali.

Sme plní očakávania. Po dlhom čase spolu na skialpovej túre. Čo nás všetko čaká? Podarí sa náš, až priam drzý cieľ?

Baranie sedlo

Trvalo nám to cca 1:15. Použil som haršajzne aj mačky. Počasie super. Lyžovačka ku Spišským plesám po čerstvom nafúkanom snehu tiež.

Priečne sedlo

Parádna stopa napešo v hornej časti! Sme rýchli. Pod Javorákmi Miki navrhuje, aby sme doplnili zásoby vody. Ak máme vydržať do večera v tomto teple. Zastávka sa neskôr ukázala ako kľúčový moment celej akcie.

Posilnení vyrážame asi po polhodinovej zastávke zo Zbojníčky smer

Studené sedlo

Na mačkách sme vybehli hore vyfúkaným žľabom. Na mačatá čakalo ten deň ešte véééľa práce.

Litvorové sedlo

Vyšiel som hore na haršajzniach, Miki musel napešo. Ide s ťažkými lyžami. Frírajdové Skitraby však náležite využíva už pri zjazde do Gerlachovských spádov. "To by bola fotka!" Kričím naňho, keď schádza na lyžiach cez kamene a stojac špičkami a pätami na kameňoch má pod nohami vyše polmetrovú dieru...

Nevyťahujem však foťák, ale mačky. S mojimi ľahkými lyžami si na podobné kúsky netrúfam. Zjazd z Litvorového bol najľadovatejší z celého dňa.

Východná Železná brána (medzičas 4:50)

Záver stúpania dávame na mačkách. Stretávame dvoch skialpinistov, ako vychutnávajú ten úžasný prašan. My sa brodíme smerom hore.

Zjazd do Zlomísk je výborný. Traverzujeme pod

Strážne sedlo

Výšľap ideme napeši. Neoplatí sa na ten kúsok dávať pásy. Zjazdujeme do Rumanovej dolinky, ale netraverzujeme Ošarpance ako Gipsy vo svojom prechode. Ideme dole ku stope, vedúcej na

Dračie sedlo

Tu sa pokúšame traverznúť svah bez stratenia výšky smerom k záveru Dračej dolinky, ale kamenné pole nás zabrzdí. Tak to púšťame dole spodkom Centrálneho žľabu a namierime si to k

Dračej bránke

Bol som tu v utorok, odkopal som časť fixného lana spod snehu a hlavne som prekopal prevej na vrchu. Sneh tam teraz trošku stuhol a tentoraz nás bránka púšťa bez problémov a rýchlo.

Zastavujeme na slnku pod Chatou pod Rysmi. Počujeme Viktorov hlas. Pred chatou je pár ľudí. Nejdeme však hore. Len im zakričíme na pozdrav a po krátkom občerstvení už valíme dole. Je jedna hodina.

Čaká nás dlhýýýý výšľap na mačkách do

Satanovho sedla

V sedle sme o pol tretej. Po dlhom čase v tieni vychutnávame slniečko. Dáme energetické gely a šup ho rýchlo mäkkým zjazdom do Mlynice. V zjazde nohy nenormálne bolia... prečo asi??

Nalepujeme pásy pod Štrbským štítom. Vo svahu pod

Bystrým sedlom

musíme znovu dať mačky. Je to tu čistý ľad.

V sedle sa občerstvujeme. Bavíme sa čo ďalej: preberáme varianty. Krízy, únava a čas hrajú svoju úlohu.

"Kedy budeme mať znovu takúto šancu?!" pýtam sa Mikiho a dostávam odpoveď: "Nikdy!!!"

Spúšťame sa na lyžiach pomedzi kamene a traverzujeme pod

Furkotské sedlo

Tam sa uvidí...

Výšľap napešo bez mačiek. Sneh je tak akurát odmäknutý. Dnešný deň nám to vychádza priamo úžasne!!

Vychádzam do sedla, postavím sa na hranu a nastáva moment pravdy: "Pôjde to!!!" Kričím na Mikiho.

Schádzame napeši bez mačiek a lyžiarkami prekopávame ľadovú kôru. Pripíname lyže a nasleduje zjazd Nefcerkou pod

Nefcerské sedlo

Pod sedlom pozeráme na čas: pár minút po štvrtej. "Podarí sa to?!"

"Musíme byť najneskôr o šiestej hore!" Zhodujeme sa - o šiestej zapadne slnko a svah rýchlo stvrdne...

Posledné metre ideme na predných hrotoch, rukami, v ktorých sú paličky, sa len opierame o tvrdý svah.

V Nefcerskom sedle už ani nepozeráme na hodinky. Rýchlo mačky do batohu, lyže na nohy a dole Dolinou Suchej vody.

Traverzujeme pod Krivánske rameno na Zadný handel. Snehové podmienky sú úžasné. Táto zima je výnimočná, ktovie kedy bude zase takto...

Nalepujeme pásy a Miki hlási čas: 16:40 a pridá ešte: nadmorská výška niečo cez 1700m. Koľkože to má ten Kriváň?!! Sakra!

Čaká nás vyše 700 výškových metrov na záver. Počas šliapania sa už moc nebavíme. Magnetizujeme slnko na ľavoboku. Stúpame hore hrebeňom. Záver napešo s lyžami na chrbte.

"Bude sa to dať lyžovať? Nebude to už moc ľadové?!" To sú otázky, čo ma trápia pri posledných metroch pri pohľade do žľabu.

Kriváň 2494m.n.m. 17:50

Vrcholová eufória. Slnko práve zapadá. Podarilo sa to, čomu sme ráno vôbec neverili. Rýchlo pár fotiek. Pásy dole. Ešte jedna fotka na samospúšť. Dnes sme toho moc nepofotili...

Nasleduje zjazd. Nerozmýšľam, ale sústredím sa na prvé oblúky. Je to tvrdé, ale dá sa! Pri vjazde do lesa je už šero.

Podarilo sa to! Sme dole! Napätie z nás opadá. Až kým nás nezastaví vodopád v dolinke...

Ešte sme tadiaľto nikdy nelyžovali. Vyťahujeme čelovky a nasleduje zaujímavá bonusová vložka. Vysporiadame sa aj s ňou a potme prichádzame k ceste. Vyťahujem posledný nevybitý telefón, ktorý som šetril na túto chvíľu a o chvíľu je pri nás Mikiho Katka s autom. Už nás tu vyčkávala...

Celá sranda trvala dvanásť a pol hodiny...

Toto budeme tráviť ešte dlho... Náš najlepší tatranský deň vôbec.

Trasa: Chata pri Zelenom plese (1551) - Baranie sedlo (2393) - Priečne sedlo (2352) - Zbojnícka chata (1965) - Studené sedlo (2360) - Litvorové sedlo (2385) - Vých. Železná brána (2255) - Strážne sedlo (2223) - Dračie sedlo (2200) - Dračia bránka (2280) - Satanove sedlo (2300) - Bystré sedlo (2314) - Furkotské sedlo (2277) - Nefcerské sedlo (2270) - Kriváň 2494 - Tri studničky

Čas: od 6:10 - do cca 18:45 = 12:35, piatok 16.03.2012

Prevýšenie: cca 4600 nastúpaných výškových metrov, 13 výšlapov

Martin Bartoň, Miki Knižka