Zbóhom buď Corona sezóna: deň druhý

Budík ráno hlási, že ešte teda na lyže. Matematicky prerátané možnosti a náročnosť prístupu k snehu bez lyží dávajú zúžené možnosti. A tak trielim na parkovisko TEŽ Popradské pleso. Áno, parkovné sa vyberá, aj keď nie je sezóna, resp. nie sú turisti. Vykladám vercajg, opodiaľ iba dve autá,  partia z Trenčína si ide dať Satana k obedu. Vraj mraky v Trenčíne od rána. Tak možno dačo zafúkne aj sem. Po asfaltke v teniskách, cupi - lupi ovešaný. Na Majlátke nikto nič, tak prezujem, tenisky schovám pod striešku igelitu, čo ukrýva uskladnené stoly. Keby pršalo, nech mi ostanú suché.

Smer Hincove plesá, na pešo - viac ihličia ako snehu a ľadu, prenášať sa už neoplatí. Tesne pod rázcestím dobieham Viktora s pivom, ide len na otočku. Nad rozbočkou dávam lyže a traverzujem zľava doprava popod Mengusovský Volovec, pretínajúc kamzičie aj iné stopy do Volej kotlinky a posledné metre už lyže na batohu, až na hlavný hrebeň. Aj sa zamračilo, aj ten poľský polystyrén občas padol. Ale nič vážne, vyčasuje sa priebežne. Síce hore zima, okolo nuly a vietor, ale vidno až do Poľska, na Morskie oko. Zase foto cvaky do hlavy a do archívu. Žľab z Rysov krásne biely. Partia v Satane kúsok mešká.

Lyžovačka to je už iba taká kominárska (kade vymetieš, tade vidno stopu, na fotke ani filtre netreba nastavovať), sneh je mokrý, sobotný prašan je už len ako biely mäkký brzdič radosti, ledva dole kopcom idem. Do Volovcového sedla idem pozrieť plesá zhora a Satanistov cvaknem, lyžujú opatrne. Traverznem to na chodník z Rysov a medzi kosovkou hľadám cestu dole. Lyže vyzúvam das 300 m nad rozbočkou.  Satanisti, už ale iba dvaja, si to ešte trúfajú hore Červeným žľabom... Hrkocem po tvrdom, ľadovom a úzkom chodníku na Popradské, ani neviem ako som tam, autopilot. Tam už partie, u okienka ruch. Zložím batoh a tu hľa: ľavá teniska plná vody, krásnej, čistej, tyrkysovo zelenej, ani v Hiltone takú nemajú. Asi štyri deci som vylial. Pravú to iba lízlo... Fotku som v tom šoku nestihol spraviť. Kde sa tam vzala voda? Pršalo tam alebo len sa dakde odtopil ľad a cez dierku si našiel cestu? Vyzúvam skelety, jáááj to je pocit! A obúvam tenisky... Jáááj to je precitnutie! Zbehnúť dole už zvládnem, kopec ľudí sa ešte vybralo na poobednú prechádzku.  Cestou zbadám veveričku, takže to tu celkom žije.  Tesne nad vodárňou ma upútajú fialové deväťsily, také som ešte nevidel. O pár metrov nižšie na druhej strane už rastú tie klasické žlté.

U Vetroplacha robím donášku osobne (šak Corona :-) ) a pokecáme o aktuálnych svetových aj športových lokálnych témach, také príjemné stretnutie po roku. Nevidíme sa často, a ktovie ako bude. Spánok ma zmohol, ani neviem ako. Únava zaslúžená, výlet podarený.

Lyžované 28. apríla 2020

Sherpa