V. Tatry

Podľa mnohých zdrojov vraj jedna z najkrajších tatranských skialpových túr. Navyše v takom počasí, aké sa tu koncom januára často nevyskytuje: jasno, bez vetra, s teplotou jemne pod nulou. Dole v kotline vysoko nastlaná inverzná perina, vyliezli sme nad ňu až nad Štrbou - Lieskovcom. Jednoducho v posledný deň januára sa spravilo také okno v sivote, že ažžžž. Takže nebolo čo váhať a neboli sme samozrejme sami: od zastávky Popradské pleso hore lesom od vodárne, cez potok a len kúsoček po ceste. Mengusovskou dolinou po Rázcestie nad Žabím potokom a 

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov

Trinásty najvyšší štít Tatier (2452 m) a jeden z deviatich turisticky prístupných tatranských štítov. Trčí nad Starým Smokovcom ako poriadna stena, na konci jednej z južných rázsoch hlavného tatranského hrebeňa. To je všeobecne známe. Menej známe, alebo menej typické je to, že hlavný hrebeň je vo Vysokých Tatrách zväčša nižší ako tieto jeho výbežky - za to môže obrusovanie ľadovcami. Geológiu tu ale rozoberať nejdem. Ide o to, že kto má lepšie oči, alebo optiku, môže aj zo smokoveckej kaviarne pozorovať, ako sa hore mrvia postavičky. Čiže

V sobotu 22.10.2022 sa vo Vysokých Tatrách konal už 38. ročník nosičských pretekov Sherpa Rallye. Cieľom bola tento raz Téryho chata na tradičnej trase z Hrebienka. O neutíchajúcom záujme o toto podujatie, ale aj o nosenie ako také, svedčí účasť 56 nosičov a 24 žien. Muži niesli tradičných 60 kg, ženy 20 kg. Na štarte nechýbalo množstvo známych mien, napríklad držiteľ traťového rekordu na tejto trati Oto Janigloš, stále aktívny (už sedemdesiatnik) Janko Vernarčík  zo Zamkovského chaty, či jeden zo zakladateľov tohto podujatia, chatár z Chaty pod Ry

Tatranskú magistrálu má väčšina ľudí zafixovanú ako efektne vyhliadkový, poriadne hrboľatý a „prevýšený“ chodník po južných svahoch Tatier, najviac frekventovaný medzi Štrbským a Zeleným plesom. Teda jej necelú východnú polovicu. Lenže táto turistická diaľková trasa (značená červenou) je samozrejme dlhšia (asi 83 km), lebo je natiahnutá od Jalovca po Ždiar. A práve tú západnú, oveľa menej navštevovanú a v očiach mnohých ľudí aj menej atraktívnu polovicu medzi ústím Jaloveckej doliny a Štrbským plesom si teraz prejdeme. Formou takého

Po ročnej pauze, zavinenej (ako inak) pandémiou, sa tieto tradičné preteky vrátili na tatranskú žulu, a tak si Jožo Hlavčo a Lenka Hiklová mohli svoje prvenstvá z r. 2019 „užívať“ o rok dlhšie ako je obvyklé. Návrat sa síce konal v tradičnom termíne (sobota tentokrát pripadla na 16. október), ale už nie v tradičnom formáte s časovkami a časovým limitom v cieli. Nová partia organizátorov, zas ten covid a problémy s povolenkami presunuli štart a cieľ na Štrbské pleso a vypustili stádo asi 130 pretekárov (aj keď vraj predtým bola vypredaná š

Jubilejný Slavkáč ukázal silu prírody, keď preteky museli byť skrátené a to žiaľ iba na Maximiliánku (1530 m n m). Vytrvalostný vertikál (7k / +1400m) sa zmenil na lesný šprint do kopca (3,5k / +500m). Blížiaci sa front a hromy v diaľke rozhodli, a to doslova pár sekúnd pred štartom. Cieľ sa posunul na úroveň konca lesa, začínajúcej sa kosodreviny a ostrého skalnatého hrebeňa. Neskôr na radare boli zaznamenané blesky v okolí vrcholu Slavkovského štítu v čase cieľového limitu... Jedno je isté, z desiatich štartov sa podarilo bezpečne končiť na

V Tatrách vždy začínam od nuly. Bez ohľadu na počet dní, ktoré som v nich strávil, je to stále málo na akýkoľvek pocit sebaistoty na nástupe. Znova a znova školáčik, prichádzajúci v očakávaní so zmyslami dokorán... Tatry sú rafinovane členité a neskutočne komprimované. Časom síce absorbujete ich základnú štruktúru, ale nikdy ich neobsiahnete úplne a vždy vás budú nanovo prekvapovať. Detailami, ktoré vám deň predtým ušli, pretože ste si ich v záplave iných vnemov nevšimli, alebo jednoducho preto, že tam neboli, lebo ich v noci vytvoril vietor zo

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.