V. Tatry

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov

Trinásty najvyšší štít Tatier (2452 m) a jeden z deviatich turisticky prístupných tatranských štítov. Trčí nad Starým Smokovcom ako poriadna stena, na konci jednej z južných rázsoch hlavného tatranského hrebeňa. To je všeobecne známe. Menej známe, alebo menej typické je to, že hlavný hrebeň je vo Vysokých Tatrách zväčša nižší ako tieto jeho výbežky - za to môže obrusovanie ľadovcami. Geológiu tu ale rozoberať nejdem. Ide o to, že kto má lepšie oči, alebo optiku, môže aj zo smokoveckej kaviarne pozorovať, ako sa hore mrvia postavičky. Čiže

V sobotu 22.10.2022 sa vo Vysokých Tatrách konal už 38. ročník nosičských pretekov Sherpa Rallye. Cieľom bola tento raz Téryho chata na tradičnej trase z Hrebienka. O neutíchajúcom záujme o toto podujatie, ale aj o nosenie ako také, svedčí účasť 56 nosičov a 24 žien. Muži niesli tradičných 60 kg, ženy 20 kg. Na štarte nechýbalo množstvo známych mien, napríklad držiteľ traťového rekordu na tejto trati Oto Janigloš, stále aktívny (už sedemdesiatnik) Janko Vernarčík  zo Zamkovského chaty, či jeden zo zakladateľov tohto podujatia, chatár z Chaty pod Ry

Tatranskú magistrálu má väčšina ľudí zafixovanú ako efektne vyhliadkový, poriadne hrboľatý a „prevýšený“ chodník po južných svahoch Tatier, najviac frekventovaný medzi Štrbským a Zeleným plesom. Teda jej necelú východnú polovicu. Lenže táto turistická diaľková trasa (značená červenou) je samozrejme dlhšia (asi 83 km), lebo je natiahnutá od Jalovca po Ždiar. A práve tú západnú, oveľa menej navštevovanú a v očiach mnohých ľudí aj menej atraktívnu polovicu medzi ústím Jaloveckej doliny a Štrbským plesom si teraz prejdeme. Formou takého

Po ročnej pauze, zavinenej (ako inak) pandémiou, sa tieto tradičné preteky vrátili na tatranskú žulu, a tak si Jožo Hlavčo a Lenka Hiklová mohli svoje prvenstvá z r. 2019 „užívať“ o rok dlhšie ako je obvyklé. Návrat sa síce konal v tradičnom termíne (sobota tentokrát pripadla na 16. október), ale už nie v tradičnom formáte s časovkami a časovým limitom v cieli. Nová partia organizátorov, zas ten covid a problémy s povolenkami presunuli štart a cieľ na Štrbské pleso a vypustili stádo asi 130 pretekárov (aj keď vraj predtým bola vypredaná š

Jubilejný Slavkáč ukázal silu prírody, keď preteky museli byť skrátené a to žiaľ iba na Maximiliánku (1530 m n m). Vytrvalostný vertikál (7k / +1400m) sa zmenil na lesný šprint do kopca (3,5k / +500m). Blížiaci sa front a hromy v diaľke rozhodli, a to doslova pár sekúnd pred štartom. Cieľ sa posunul na úroveň konca lesa, začínajúcej sa kosodreviny a ostrého skalnatého hrebeňa. Neskôr na radare boli zaznamenané blesky v okolí vrcholu Slavkovského štítu v čase cieľového limitu... Jedno je isté, z desiatich štartov sa podarilo bezpečne končiť na

V Tatrách vždy začínam od nuly. Bez ohľadu na počet dní, ktoré som v nich strávil, je to stále málo na akýkoľvek pocit sebaistoty na nástupe. Znova a znova školáčik, prichádzajúci v očakávaní so zmyslami dokorán... Tatry sú rafinovane členité a neskutočne komprimované. Časom síce absorbujete ich základnú štruktúru, ale nikdy ich neobsiahnete úplne a vždy vás budú nanovo prekvapovať. Detailami, ktoré vám deň predtým ušli, pretože ste si ich v záplave iných vnemov nevšimli, alebo jednoducho preto, že tam neboli, lebo ich v noci vytvoril vietor zo

Po prepršaných sviatkoch, kadejakých kalamitách a šliapaní v sivote a mlieku to teda konečne raz vyšlo. Predpoveď hlásila azúro, aj keď trochu arktické, denný program hlásil cestu do KE na otočku, to bolo treba využiť, inak sa proste nedalo. Otočka v KE predvídavo naplánovaná na noc, takže už pred siedmou ráno som hrkotal a škrípal lyžami popri lanovke zo Smokovca. V Poprade -20, v Smokovci -16, ale bezvetrie. K tomu fialkové nebo, cestou na Hrebienok už nasvietené špičky štítov. Za chrbtom, na druhej strane kotliny, „rajské“ teplé farby východu

Už siedmy raz zaťala do tatranskej žuly svoje pazúry aj mladšia, ale vytrvalejšia z dvoch dravých sestier. V sobotu 22.8. Limit 200 účastníkov bol naplnený dlho vopred. Asi aj kvôli korone nie síce za bleskových 15 sekúnd, ale vraj asi za 15 minút, takže tam rekord nepadol, aaaale šak toto nevadí. Nakoniec sa na štart pri bývalej Važeckej chate postavilo 187 ľudí, presne ako vlani. Ale do cieľa sa po vlastných dostalo len 116 - odpad bol väčší ako vlani, asi najmä vďaka počasiu. Štartovka sa tu nevyrába len tak, že sa hocikto prihlási – nekompromisný š

Nebyť výnimky v r. 2013, mohlo to byť jubileum, okrúhly 10.ročník. Počasie to však asi nevedelo a zariadilo v deň tohtoročného „Slavkáča“ dokonale bežecké a fotogenicky gýčové podmienky. Snáď o rok, už po správnosti, tento darček zopakuje... Kvôli COVIDu sa registrácia na prvý apríl nezatvárala po pár sekundách. Trvalo to pár dní... Avšak s blížiacim sa dátumom sa vertikálne orientovaní bežci začali ozývať, žiaľ už bezúspešne. Na poslednú chvíľu sme pribrali iba pár tých, ktorí mali schopnosť zamiešať karty na prvých miestach.

Budík ráno hlási, že ešte teda na lyže. Matematicky prerátané možnosti a náročnosť prístupu k snehu bez lyží dávajú zúžené možnosti. A tak trielim na parkovisko TEŽ Popradské pleso. Áno, parkovné sa vyberá, aj keď nie je sezóna, resp. nie sú turisti. Vykladám vercajg, opodiaľ iba dve autá,  partia z Trenčína si ide dať Satana k obedu. Vraj mraky v Trenčíne od rána. Tak možno dačo zafúkne aj sem. Po asfaltke v teniskách, cupi - lupi ovešaný. Na Majlátke nikto nič, tak prezujem, tenisky schovám pod striešku igelitu, čo ukrýva uskladnené

Odskúšaný, vydarený koncept z vianočného výletu do Gasteineu by bolo treba odskúšať aj v slovenských podmienkach. Posledná akcia pred plánovanou rodinou prestávkou pripadá na aktuálny februárový víkend. Štvrtok 20.2. nočným vlakom z Bratislavy a v piatok ráno o siedmej oddýchnutý vystupujem z vlaku v Štrbe. Tu ma čaká Tomáš a smerujeme na Popradské pleso. Začíname tradične od električky, tešíme sa na raňajky v hoteli a veríme, že predpoveď nebude až taká zlá ako hlásia. Meteorológovia sa tentokrát nemýlia a hneď ako sa dostaneme nad

Po piatkovom sprobovaní v Žiarskej doline sme si dali voľnejší režim. Ripo si dal oddychové bežky a ja som šiel teda sám skontrolovať ten meter prašanu do V. Tatier, šak veď široké lyže si pýtajú. Ráno v Poprade mínus 10, pekná zima. 8:20 pod Jakubkovou lúkou ešte bolo voľné miesto na rebrinák. Precupitám ku lanovke, všade po Smokovci čierno hnedý ľad, posypaný jemným čiernym makadamom (díky cárovič). Pri lanovke nadrzofku kombík... Rampu mu pristavili rovno k nástupisku, ale asi mu zdochol motor, keď sa takto pokazil na takomto mieste.   Zástupy

Nedeľa 19. januára mala byť ešte krajšia ako perfektná sobota ( tá je TU ), ale ráno to akosi nevychádza. Z PP do Smokovca valíme popod mraky. Tie našťastie cestou rednú a VSD pred nami je už nasvietená vychádzajúcim slnkom. Že by...? Poučení zo včera sa nešuchceme na Hrebienok po ceste, ale po starej zjazdovke a obchádzkou poza hotel ďalej do doliny. Malá prestávka nad Bilíkovou chatou kvôli „operácii“ jedného pásu (druhý odišiel už včera, nie je to dobre vymyslené) a hneď sa ľahšie šmýka. Ale aj tak dáko spomaľujeme - po dvoch krátkych noci

Neskoré piatkové popoludnie: na Popradskom plese nás našlo. Od električky síce na lyžiach, no v spodnej časti cesty na viacerých miestach len tak – tak. Po zvyškoch ľadu na okraji asfaltu. Takýto január v Tatrách? No fuj. Ešte že sme cestou stihli dobrý skutok - vrátiť stratený smartfón majiteľovi, ktorý s partiou schádzal oproti nám. Potom sme sa len zložili na Majlátke a stihli sme to dobro ešte  vyrovnať zlým skutkom: do tmy bleskovo preskúmať aspoň spodok Zlomísk, aby sme ráno našli v tom bludisku cestičku. Takže ráno, už poučení (s lyžami